Obojživelná
Zahraj mi na husle, láska moja,
zbav ma tým bludného nepokoja,
zohrej mi v objatí choré dlane,
polož mi živé zvieratko na ne,
zaspievaj len pre mňa barkarolu,
vyplň mi moju poslednú vôľu,
pretože dnes je veľmi zvláštna noc,
desivý kuvik, poď mi na pomoc,
prečo len hlásiš mrazivé správy,
usmej sa na mňa, čo ti to spraví,
ochráň ma pred svojím smutným hlasom,
chorá som, slabá som, nevládna som,
už padám potichu na dno mora,
na šiji ťaží ma nočná mora,
môj ženích dnes bude barakuda,
ktorá mi oznámiť nezabúda,
že niet už pre mňa viac cesty nahor,
že so mnou tancuje, s chorou, nahou,
aby ma napokon do tmy vzala......
Kráčam už podsvetím, drobná, malá,
na svojho milého zaspomínam,
iste už chodieva hrávať inam,
na husle, citaru, okarínu,
v náručí objíma krásku inú,
a ja tu v hlbinách naňho čakám,
obojživelná a obojaká,
nie som už nevesta bojazlivá,
trýznivá zloba sa vo mne skrýva,
budem tu čakať a v temne krehnúť,
až pôjde milý môj popri brehu...
