Ako nádor
Ako nádor rastie vo mne smútok,
vznikol vo mne náhle, bez pohnútok,
narodil sa ako papagáj,
ktorý nikdy neuvidí raj,
pretože on nie je rajským vtákom...
Ako nádor, v bludnom kruhu takom
veľkom ako svet,
ten smútok sa sunie,
temné novolunie,
večný tieňomet........
Ako nádor ten smútok ma ťaží,
ťaží ako krúžok na závaží,
na srdci mi visí, omína,
ako jazyk trpký od vína,
ako rakva, keď do hrobu klesá,
ako utopený zo dna plesa,
taký strašný je......
Ten smútok je útok,
vábi vôňou krutou,
je to svedomie.........
Je to moje svedomie a vina,
nebezpečná, zradná medovina,
posledný deň v dome pre chorých,
jedovaté čierne hrachory
ovíjajúce sa ako ženy........
Je to náznak vecí neurčených,
je to smrť a strach.....
Ten smútok je nádor,
ťahá ma tam, nadol,
čaká v hlbinách............
